goralské nárečie

 

            V krátkom slovníku zaznamenávame apelatívnu slovnú zásobu goralského nárečia štyroch vybraných hornooravských obcí, a to Oravského Veselého, Mútneho, Oravskej Lesnej a Zákamenného. Predkladaný selektívny slovník sa pokúša zaznamenať čo najrozsiahlejší počet elementov lexiky štyroch goralských nárečí. Do uvedeného krátkeho slovníka sa pokúšame včleniť čo najviac periférnych elementov lexiky. Pod pojmom periférny element lexiky ponímame slovnú zásobu, ktorá je okrajovo zastúpená v súvislých prehovoroch autochtóna hovoriaceho goralským nárečím, teda lexika štylisticky determinovaná a tým určená iba pre okrajové uplatnenie v prehovoroch, ďalej máme na mysli špecifickú terminológiu (remeselnícku, murársku, kováčsku, stolársku a pod.), lexiku včlenenú do mikrotoponymickej nomenklatúry, botanické či zoologické názvoslovie a pod.

            Predkladaný slovník sme sa snažili čo najviac pripodobniť Slovníku slovenských nárečí, pretože sa nazdávame, že Slovník slovenských nárečí by mal byť prototypom pre podobné projekty snažiace sa zachytávať nárečový slovný fond. Našou ambíciou bolo čo najviac sa priblížiť osobitému typu výkladového a dokladového slovníka.

            Lexikálny materiál do tohto krátkeho slovníka sme získavali najmä exploráciou v teréne. Využívali sme aj Dotazník pre výskum slovenských nárečí, taktiež sme nasadili vlastné dotazníky, ktoré sme si zostavili pomocou našich doterajších terénnych výskumov.

           

 

            Heslové slovo uvádzané v záhlaví heslovej state má originálnu, foneticky transkribovanú formu. Zásady transkripcie uvádzame v úvodných častiach práce. Heslové slovo je uvádzané v základnom gramatickom tvare. V zátvorke za heslom uvádzame kurzívou prípadné varianty heslovej lexémy s príslušnou lokalizáciou variantu, napr.: apatыkorš (japatыkorš Mú, Ov) Ov, kọmora (kumŭora Ov, komora Ol) Mú a pod. Pri substantívach označujeme rod takto: m. mužský rod, ž. ženský rod, s. stredný rod. Prídavné mená označujeme skratkou príd., zámená skratkou zám., číslovky čísl., slovesá osobitným spôsobom neoznačujeme, pre príslovky používame skratku prísl., predložky označujeme ako predl., spojky značíme skratkou spoj., častice zaznamenávame ako čast., citoslovcia označujeme cit.

            Vo vybraných prípadoch (napr. cugrunt, ize, jacы, juzыna, kanы, naľe, pọnŭo, retы pršeretы a pod.) sa pokúšame o stručnú etymologickú interpretáciu hesla. Rozhodli sme sa tak z toho dôvodu, že ide o slová, ktoré sú atypické z hľadiska výskytu (niektoré nemá slovenčina, ale ani čeština a poľština); ďalej sú to slová, ktoré majú inakší význam v slovanských jazykoch ako v gor. (juzыna, retы pršeretы); slová etymologicky nepriezračné a pod.

            Štylistickými kvalifikátormi diferencujeme štylisticky príznakové slová od neutrálnych. Kvalifikátorom expr. v našom slovníku označujeme expresíva vereda ž., expr., Ov hnusák (o človeku), bexnoč expr., Ov, Z spadnúť na zem nešťastnou náhodou. Pejoratívami (skratka pejor.) označujeme slová vyjadrujúce ku skutočnosti záporný a odsudzujúci postoj, v prvom rade nadávky: mantok m., pejor., Ov babrák, pjecыjaje s., pejor., Z pomenovanie dieťaťa, ktoré stále čosi chce a neprestajne domŕza a pod. Zriedkavejšie využívame aj kvalifikátory vulg. a aug. Prvým označujeme slová, ktoré vyjadrujú citový postoj ku skutočnosti spoločensky neadekvátnym spôsobom a augmentatívami označujeme slová, ktoré zveličujú, napr.: pыtka ž.,vulg., Ov, Mú pobehlica, štetka, nadávka (mužskému aj ženskému pohlaviu), ščigač še  vulg., Mú, Ov, Ol, Z súložiť (o ľuďoch), páriť sa (o zvieratách), mlacыska aug., Ov podradné lúky so stojatou vodou a pod. Označujeme aj slová s deminutívnym štylistickým zafarbenim: bapce s., deminut., Z žieňa, manželka, goržolecka ž., deminut., Ol pálenka. 

Slová z oblasti rastlinného alebo zvieracieho názvoslovia sú buď bližšie špecifikované (napr. druh lúčnej rastliny, malý chrobák) alebo za heslom je uvedený slovenský oficiálny termín. Latinský temín sa uvádza v zátvorke.

Každé heslo sme sa snažili exemplifikovať, avšak nie vždy sa nám podarilo získať prehovor, v ktorom by sa heslo nachádzalo, keďže niektoré slová sme nadobudli dotazníkovou metódou. Exemplifikácie (slová a slovné spojenia) sú zachytávané v dokladovej časti hesiel v takej podobe, v akej sú doložené v príslušných dialektoch. Za dokladmi je uvedená skratka lokalizácie (Ov, Mú, Ol, Z).

 

 

 

 

 

 

 

 

džot (džada Ov) m., Ov, Z, Ol, Mú 1. žobrák, bezdomovec, človek bez spoločenského postavenia: kjedыši xŭodžiľi džadži Z; taki močafufu bыl džot Z; kŭlọ drọgi, kŭoščola džadọf pelnŭo bыvalŭo Ov □ šmerdži jakŭo kjebы džada vŭozervalŭo Z – strašný zápach (pretože títo žobráci nosili pod hábmi gumené bandasky, do ktorých liali všetko čo vyžobrali a toto všetko prirodzene kyslo a biologicky pracovalo a keď sa bandaska roztrhala, nastal odporný zápach) ►džadzo pŭoľыfka ž., Ov obarovica, obarová polievka pri zabíjačke ►džadŭofsko kasa ž., Z obar; voda, v ktorej sa varili jaternice. Celý tento názov je skôr v prenesenom význame. Prívlastok tejto kaše pochádza od substantíva džot, pretože povaha tejto kaše (skôr vody) prislúchala iba žobrákom. A kasa je skôr posmešné označenie tejto vody bez chuti, pretože pre žobrákov to bola kaša (iné si totiž nemohli nikdy dovoliť) 2. (džada Ov) slovom dž. sa v prenesenom význame označuje človek, ktorý má doma neporiadok, ktorý sa o nič nestará, nedbá, je povrchný a pod.: ex tŭo taki džot Mú; vŭosa tŭo tako džada (ku chlapovi) Ov ▪ džadŭovač Z, Ov biediť, ledva prežívať, trieť núdzu a pod.

 

 

 

 

 

▪ symbol, za ktorým nasledujú prihniezdované slová

□ znak, za ktorým nasleduje frazeológické spojenie

►symbol, za ktorým sa uvádzajú lexikálne ustálené spojenia (písané kurzívou)

* znak, ktorý označuje predpokladaný tvar

> znak uvádzajúci slovo, z ktorého vznikol sekundárny tvar

a pod. a podobne

angl. anglický, anglicky

atď. a tak ďalej

aug. augmentatívum

bot. botanický výraz

cit. citoslovce

clsl. celoslovenský, celoslovensky

čast. častica

čes. český, česky

čísl. číslovka

deminut. deminutívum

det. výraz používaný dospelými pri kontakte s deťmi

expr. expresívny výraz

franc. francúzsky

gor. goralský, goralčina

m. mužský rod

ml. gen. výraz používa mladšia generácia

Mú Mútne

nem. nemecký, nemecky

No Novoť

Ol Oravská Lesná

os. osoba

Ov Oravské Veselé

pejor. pejoratívny výraz

pl. plurál, množné číslo

poľ. poľský, poľsky

pomn. pomnožné podstatné meno

porov. porovnaj

pôv. pôvodný, pôvodne

pôv. pôvodný, pôvodne

predl. predložka

príd. prídavné meno

príp. prípadne

prísl. príslovka

resp. respektíve 

s. stredný rod

sg. jednotné číslo

sl. slovenský, slovenčina,

spoj. spojka

st. gen. výraz používa staršia generácia

subst. substantívum

t.j. to jest

tzn. to znamená

vulg. vulgárny výraz

Z Zákamenné

zákl. základný

zám. neurč. neurčité zámeno

zám. zámeno

zastar. zastaraný výraz

zool. výraz zo zoológie

zried. zriedkavý výraz

ž. ženský rod

© k a r o l   g o č a l