Choď na obsah Choď na menu
 


 Číslovky

 
V tejto časti budeme brať do úvahy iba numerálie s priehľadnou slovotvornou štruktúrou, ako aj zložené číslovkové tvary. Základným spôsobom tvorenia numerálií v goralských nárečiach je skladanie. Názvy jednotiek, desiatok, stoviek a pod. sa k sebe priraďujú, napr.: 
-noš: jedыnoš, dvanoš, tršinoš, sternoš, pjыtnoš, sesnoš, šedžыmnoš, vŭosыmnoš, dževjыtnoš.
-cač: dvacač, tršicač, štiricač.
-džešont/-šont: pješont/pjыndžešont, sešont/sešdžešont, šedžыmdžešont, vŭosыmdžešont, dževjыndžešont.
Pri ordináliách je v skúmaných goralských dialektoch sufix -i/, pričom pri číslovkách 1 – 4 sa mení koreňová morféma a pri číslovkách 5 – 10 dochádza v koreňovej morféme k typickým alternáciám (ы/o, e/, e/ы), napr.: pjыrsы, drugi, tršeči, cvortы/stvortы, pjontы, džešontы, tršicatы, tыšoncы a pod.
Speciáliá sa tvoria sufixom -aki: jednaki, dvọjaki, trŭojaki, stŭoraki, vŭobọjaki, pjыnčŭoraki, džešыnčŭoraki a pod. 
Multiplikatíva mávajú v goralských nárečiach príponu (resp. slovnú morfému) -razы/ -ros: jedыn ros, dva razы, štыrы razы, džešыnč razы, stŭo razы a pod. Násobné číslovky od radových čísloviek sa tvoria morfémou -ros: pjыrsы ros, tršeči ros, pjontы ros, džešontы ros, dvacatы ros a pod.
Kolektíva sa v goralčine tvoria sufixom -ŭoje: dvŭoje, trŭoje, vŭobŭoje; a sufixom -orọ, napr.: štvorọ, pjыnčorọ, seščorọ, džešыnčorọ, dvacatorọ a pod.

Ďalšími odvodeninami so zreteľnou slovotvornou štruktúrou sú číselné podstatné mená: jednọtka, dvọjka, pjыntka/pjontka, sọstka, džešontka, dvacatka a pod. V kartových hrách sa využívajú skrátené tvary ako: šedma, vŭošma, dževina, džešina. Zlomkové číslovky majú v goralčine tvary: pọl, pŭolọfka, pọlka; čvjerč, trši čvjerči, čvjerčina, čvjertňik (miera asi 8 kg); tršečina; pjыnčina a pod. 

 

© k a r o l   g o č a l