Zatiaľ sme spracovali problematiku tvorenia slov (derivatológie) v niektorých goralských nárečiach. Postupne by sme mali pristúpiť k spracovaniu ďalších častí morfológie goralských nárečí.
Úvod
Vo vybraných oravských goralských nárečiach (vybrali sme si nárečie obce Oravské Veselé, obce Mútne, obce Oravská Lesná a obce Zákamenné) sa nachádza veľká skupina lexém, ktoré sa zo slovotvorného aspektu dajú rozložiť (možno vydeliť slovotvorný základ a slovotvorný formant). Niektoré z uvedených goralských slov sú odvodené podobným afixom ako slovo v spisovnej slovenčine alebo poľštine. V skúmaných goralských dialektoch sa stretávame aj so slovami, ktoré sú tvorené atypickými sufixami (sufixy charakteristické iba pre goralské nárečia), resp. stretávame sa so slovotvornými základmi, ktorých motivácia je odlišná (v porovnaní so spisovnou slovenčinou alebo poľštinou).
Slová zoraďujeme podľa slovných druhov. V rámci slovného druhu materiál triedime na väčšie onomaziologicko-sémantické celky a v rámci nich na menšie sémantické skupiny. Pre každý sufix sa snažíme uvádzať čo najviac príkladov, ktoré vyberáme z krátkeho slovníka vybraných goralských nárečí, ktorý je súčasťou našej práce. Vzhľadom na to, že súčasťou našej práce je slovník, kde uvádzame spisovný ekvivalent a lokalizáciu lexém analyzovaných v slovotvornej kapitole, nepokladáme za potrebné uvádzať spisovný ekvivalent a takisto vo väčšine prípadov neuvádzame ani lokalizáciu. K lokalizácii príkladov pristupujeme iba vtedy, keď niektorý zo sufixov je lokálne obmedzený (teda platný iba pre dialekt jednej zo skúmaných obcí). Pri každom príklade sa snažíme poukázať aj na slovotvorný základ (okrem zámen, predložiek, spojok a častíc, ktoré sú vo väčšine prípadov známe aj v spisovnej slovenčine). Pri menej jasných prípadoch je síce vyčleniteľný sufix (vzhľadom na zakončenie rozoberaného slova v iných dialektoch alebo v spisových jazykoch), slovotvorný základ je však nejasný (nejasný je súčasnému používateľovi dialektu, pretože neodvodený tvar sa už dávnejšie prirodzeným spôsobom vyčlenil z centra slovnej zásoby gor. dialektov). Takýto domnelý dekomponovaný tvar označujeme znakom *.
Pri písaní jadra našej práce (tvorenie slov) sme sa inšpirovali prácou Ferdinanda Buffu Šarišské nárečia, kde jednu z kapitol venuje aj opisu tvorenia slov. Takisto sme sa čiastočne opierali aj o Buffovu prácu Nárečie Dlhej Lúky v Bardejovskom okrese, kde na niekoľkých stranách zachytáva spôsob tvorenia slov v uvedenej obci. Ďalšou rudimentárnou publikáciou, z ktorej sme parciálne vychádzali bola kolektívna práca Morfológia slovenského jazyka.
V rámci derivatológie spracúvame tieto časti:
Substantíva
Denominatíva
Názvy podľa príslušnosti
Pomenovanie syna
Hypokoristiká
Deminutíva
Augmentatíva
Mená označujúce príslušnosť k zamestnaniu
Pomenovanie nositeľov vlastností
Mikrotoponymá
Mená mláďat
Hromadné mená
Názvy látok, pokrmov
Abstraktá
Botanická nomenklatúra
Názvy zvierat
Deverbatíva
Názvy osôb
Nomina actionis
Názvy vecí
Adjektíva
Adjektíva odvodené od mien
Privlastňovacie adjektíva
Látkové prídavné mená
Časové a miestne prídavné mená
Prídavné mená vyjadrujúce charakteristickú črtu
Živočíšne prídavné mená
Adjektíva odvodené od slovies
Adjektíva odvodené od iných slovných druhov
Adjektíva odvodené z prísloviek
Prídavné mená z častíc
Deadjektívne utvorené adjektíva
Stupňovanie prídavných mien
Adverbiá
Príslovky z prídavných mien
Adverbiá neadjektívneho pôvodu
Stupňovanie prísloviek
Slovesá
Desubstantívne slovesá
Deadjektívne slovesá
Deverbatíva
Slovesá z onomatopoí a z iných slovných druhov
Prefixálne slovesné odvodeniny
Miestny význam
Prefixálne odvodeniny s významom spôsobu
Prefixálne odvodeniny s časovým významom
Zámená
Prefixálne zámená
Sufixálne zámená
Číslovky
Predložky
Spojky
Častice
© k a r o l g o č a l