Choď na obsah Choď na menu
 


Krátky selektívny slovník goralských nárečí má 79 strán, obsahuje asi 2500 hesiel. Väčšinou ide o periférne výrazy zo všetkých oblastí života. Ako ukážku uvádzame písmeno B.

 

B

 

baba ž. 1. Ov zemiakový chlieb (na masti pečené jedlo pripravované zo strúhaných surových zemiakov s primiešanou múkou) 2. Ov, Ol, Z, Mú manželka: mŭojo baba Marыša Ov; potыm ta jego baba še volala Ana Rita 3. Ov, Ol, Z, Mú žena vo všeobecnosti (spravidla staršia): A jakošik baba pršisla a povjadala Mú; jakŭo ji ta baba f tыm Ľыsku naradžila 4. zbabelec, bojazlivec, slaboch
babušinы pomn., Ov páperie, spodné prachové perie z husí
baca m., Ol, Z, Ov, Mú bača: starы baca na vofiare Ol
bahrọ (baxro Mú) s., Ov, Ol, Z, behry, oblúkovitá časť dreveného kolesa na voze: cŭo še kŭoľesŭo s tegŭo bahra sklado Ov
bajus pomn., Ov chlpy nad hornou perou muža, fúzy
bakuľa ž., Ov kvaka, palica s okrúhlou rúčkou na podopieranie, pri pasení zvierat alebo pri výlete do hory
bangajs m., Z inštrument na upevnenie predmetu pri jeho spracúvaní na nástroji zvanom „varštat“ (pozri), zverák
banki (banka ž) pl., Mú vianočné ozdoby v podobe sklenených gulí, ktoré sa vešali na vianočný stromček
banŭovač Ov ľutovať niečo, pociťovať žiaľ: banuje zek ftedы ňesla Ov
bapce s., deminut., Z žieňa, manželka: zrọbjone bapce Z
bapka ž. 1. Mú, Ov stará matka, matkina alebo otcova rodička: a to bapka tys vjы Mú; bapka nom jeste dala usыč taki kabotek 2. bot., Ov, Ol liečivá rastlina skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata L): pŭo pasterňikax radŭo rŭošňe Ol; bapcanы ľistek, kjы še paľec vŭobjыro Ol; kŭoncыsto bapka (špicatý skorocel) Ov; bapcane ľistki vonskje Ov 3. Ov, Mú prípravok na kutie kosy, nákovka 4. Mú stará žena vo všeobecnosti, starenka 
bapskje šerce s., bot., Mú srdcovka (Dicentra spectabilis)
bapskje uxọ s., bot., Ov ušiak obyčajný (druh huby)
baraňe jajcọ (baraňe jajca, baraňe jaja) s., bot., Ov vatovec obrovský (druh huby)
baranki pl., Mú, Ov, Z, Ol drobné biele zvlnené obláčiky na azúrovo modrej oblohe (výraz sa používa hlavne v letných mesiacoch): na ňebje še robjo baranki
barcọ s., Ov, Ol, Z, Mú 1. bilnica, brdce – súčasť vozových váh, za ktorú ťahá kôň, resp. iné ťažné zviera 2. vulg., Z mužský pohlavný orgán: a tыn mo barcọ Z
bardzọ prísl., Ov vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; veľmi, značne, hodne: bardzọ bržitkŭo še zaxŭovaľi Ov
barlŭozыč Ov robiť neporiadok
bars prísl., Ov veľmi: bars trša Ov
barvinek m., bot. 1. Ov vždyzelená popínavá rastlina Zimozeleň menší (Vinca minor L); zbieral sa na vence na cintorín ▪ ľesnы barvinek m., bot., Ov Prietržník holý (Herniaria glabra L.)
barxon m., Mú teplá bavlnená alebo ľanová tkanina, flanel
barыla ž., Mú, Ov, Ol, Z tvrdá veľká hruda zeminy: barыlы še rŭobjo Ol
baťox m., Ov dlhší bič na poháňanie koní
bavidlŭo s., Ov hračka pre dieťa
bavjorka ž., Ov, Mú pestúnka
baxro pozri bahrọ
beceč Mú vydávať jačavý zvuk bé (o ovci, koze): vŭofca becы
bedňak m., Ov druh voza s doštenými bočnicami
bednorka ž., Ov drevená latka; z takýchto latiek sa skladá telo suda
bel m., Ov bahno, maras, mul
bes (bez) predl., Ov, Ol, Z 1. cez s akuzatívnou väzbou: no a tŭo me bes te ržыke pršexŭodžiľi Ov; na me pŭošľi...bes povale dŭo tыk vjezọf Ov; To bы muzыki bez ľatŭo 2. význam nedostatku s genitívnou väzbou, bez: bes bŭoľešči Ov; bes vŭokjыn Ov 
beskurdыjo ž., expr., Ov, Z do paroma, do hroma: beskurdыjo, dыk či pedžol Ov; beskurdыjo jedna! Ov 2. expresívne označenie človeka akéhokoľvek pohlavia: ex tы beskurdыjo Ov

bestыdžыň expr., Ov, Z, Ol 1. nadávka v zmysle Do čerta!: Bestыdžыň aj s takjыm džadыm! Ov

bestыjo ž., expr., Ov, Ol, Z, Mú   nadávka majúca pôvod z lat. bestia – zviera. Môže expresívne pomenúvať osobu (muža alebo ženu), alebo môže mať funkciu ako anglické fuck, resp. slovanské kurva; v poslednej dobe je toto expresívum veľmi oslabené a využíva sa podchvíľou, často aj žartovne: bestыjo, zaš šie mi ňiedarži! Ov 

betọnki pomn., bot., Ov Petúnka (Petunia Juss.)
bexnoč expr., Ov, Z 1 .spadnúť na zem nešťastnou náhodou: ej aľe gŭo bexlọ2. Ol rýchlym ťahom prevrátiť do seba pohárik s alkoholom: bexňi jedыn Ol
bic m., Ov, Z, Mú 1. bič na poháňanie koní alebo kráv: na a tыn pŭošmigol kọňa bicыm Ov; s tыg ňiči vыrŭobiľi bice na krŭovы2. ťapka, koniec bičiska, ktorým sa plieska
bicosek pozri bыcosek
bicыskŭo s., Ov, Z, Mú bičisko, časť biča, ktorá sa drží v ruke
bijok m., 1. Ov nástroj na tlčenie prádla 2. Mú kratšia časť cepov, ktorou sa mláti
bjatkač Ov, Ol, Z, Mú  bedákať, nariekať, neustále sa ponosovať: Furt bjatko, ze ňimo piňыndzы Ol; či xudocы vžыňi bjatkač rыceč Ov
bjedržiňec (bjыdržiňec) m., bot., Ov 1. bedrovník lomikameňový (Pimpinella saxifraga L.) alebo bedrovník aníz (Pimpinella anisum L.) 2. Bederneček (sl. ľudová botanická nomenklatúra) akýsi krík; rastlina bielej farby: stršigi gvaržiľi kjы bыla kŭoľera, ktŭo bedže cŭosnok jodol a bjolы bjedržiňec, tыmu ňic ňebedže Ov; Ktŭo bedže jod bjole žeľe bjedržiňec, ňebedže mu ňic Ol 
bjegač še Ov, Mú, Ol, Z ruja u kravy: krŭova še nom bjego Ov; krova še bjego Mú 
bjelaska ž., Ov modridlo, modré farbivo, ktoré sa pridáva do vody pri praní bielizne
bjыda ž., Ov, Z, Mú nočný motýľ, múra, psota
bjыdržiňec pozri bjedržiňec
bjыrco velna ž., Ov merina
blatux m., bot., Ov, Ol, Mú Záružlie močiarne (Caltha palustris L.)
bľaxa ž., Ov, Mú 1. platňa, liatinová časť sporáka, na ktorej sa varí 2. Mú plech na pečenie
bľizna ž., Z okraj kmeňa, kôra
bľižmjыnta (bľižňinta Mú) pomn., Ov dvojčence
bľižňinta pozri bľižmjыnta
bľọt (bľŭot) m., Ov 1. brdo, hrebeň, ktorým sa ubíja zatkávaná priadza 2. bidlá na ubíjanie zatkávanej priadze
bľыduľa ž., bot., Ov Bleduľa jarná (Leucoium vernum L. )
bobok m., det., Ov 1. strašidlo (imaginárne, slúžiace na zastrašovanie menších detí): čixŭo bыč, bŭo pršidže bobok a zjы če Ov 2. niečo malé: ox, jaki malы bobocek Ov
bocыč Ov, Z pamätať sa: Bocыs dacọ? Ov
bočka ž., Ol súdok s objemom 78 litrov: a bыl jek v takim lacnыm kraju, gdže bыla hoľba vina po doľaru a bočka po koruňe Ol
Bọg (Pombọk, Bọk) m., Ov, Mú, Ol, Z 1. Boh: Pombọk zaplac Ov; bọg zaplac Ol 2. Z Ježiš Kristus: Pombọk na kršizu Z
boga ž., Ov dvojkolesová kára: dŭovjọz ek vom boge trovы Ov 
bogọn m., Ov 1. črevo ► na bogọn vyšívať tzv. ovíjací steh
bojinek m., bot., Ov (?) nezistený druh rastliny
boks m., Ov krém na topánky
boksak (bokšok Ov)  m., Ov, Z dvojdecový pohár na alkohol
bokšok pozri boksak
bolhoj m., bot., Ov (?) nezistený druh rastliny, pravdepodobne bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria L.)
bončar m., Z fľaša na zaváranie uhoriek s obsahom asi 5l
bonk m., zool., Ov, Mú, Ol Oväd hovädzí (Tabanus)
boňọr m., Ov, Z, Ol 1. Ov, Z močiar pre divé svine 2. Ov čierna hlina s vodou, ktorá v zime nezamrzne 3. Ol, Z mokré miesto na lúke, na ktorom presakuje spodná voda (mokrina)
bọp pozri bup
borŭosыč  pozri dŭoborŭosonы
bọš Ov klať (o krave, resp. býkovi)
bọt m., Ov 1. topánka: Marta tыš glupjo jakŭo bọt Ov 2. Ov tvar minulého času gor. slovesa bọš: bыcek bọt strašňe Ov
botorka ž., Ov barbora, jaternica z hrubého čreva
bọtы pomn., Z, Ov, Ol, Mú 1. Z gumáky 2. akékoľvek topánky
boze narodzeňe (bŭoze narodzыňe Ov, Mú) s., Ol Štedrý deň (24. 12): tŭo bыlo Viľijo a v Bŭoze narodzыňe
brant m., Z otrava krvi u človeka i zvierat
brežľe pomn., Ov strúhanka
brna ž., Z pomenovanie kobyly kvôli jej tmavej až tmavohnedej farbe 
brọňik m., Ov, Mú železný kolík na bránach, ktorý vchádza do zeme 
brọnы pomn., Ov, Mú poľnohospodárske náradie na kyprenie, čistenie a zrovnávanie pôdy. Najprv sa používali drevené brány neskôr aj železné: Na tыn vọz dol plug, brọ, kŭoľeska, šoče, xtore sel šoč.  
bŕŕŕn cit., Ov citoslovce privolávania ovce
brš (bršo) cit., Ov citoslovce odháňania ovce
brucňik m., Ov, Mú 1. vyšívaná vesta, súčasť ženského kroja: a zaš takje vыča a brucňiki 2. lajblík, mužská vesta pod kabátom: Na pŭotыm brucňiki, kŭosuľe s plọtna večinom3. bot., Ov durh lišajníka (?) 4. bot., Ov zimozeleň menší (Vinca L.)
brunceč Ov bzučať (o včele)
brusek m., Ov točenec, kamenný brús na ostrenie sekier a nožov
brušňica ž., bot., Ov brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea L.)
brut m., Mú špina, neporiadok
bržest m., bot., Ov (?) nezistený druh rastliny
bržezok m., bot.,  Ov kozák brezový (Boletus scaber bull)
bržux m., Ol, Ov 1. brucho, časť tela so zažívacím ústrojenstvom: fur je bŭoľi bržux, cŭoši pŭojadla Ov 2. pomenovanie brucha ženy v tehotenstve: moja mloduxa ňimo teľi bržux Ol
bržыg m., Mú, Ov 1. breh rieky 2. akýkoľvek breh: vыsel hore na bržыg, pŭotыm kŭošiľi me zaš Ov ▪ bržыzek m., deminut., Mú, Ov, Ol 1. pozvoľný svah, stráň, kopec (Ol) 2. Ol briežok
bržыzek pozri bržыg
brыckaž., Ov, Mú ľahký, ozdobný konský koč určený na prepravu osôb
brыntka(brentka Ov)ž., Ov, Mú 1. Ov špiritus, druh alkoholického nápoja 2. Mú lieh zriedený vodou: A co še pilo na svadbak? Na brыntka!
bucosek pozri buk
buk m., bot., Mú, Ov buk (Fagus silvatica L.): gľivы tŭo bыlы v ješeňi zaš na bukax Mú ▪ bucosek m., deminut., Ol, Ov mladý buk
bukọfki pomn., bot., Ov, Mú (?) zrejmä nejaký druh huby: hubы, ľiski a gržipki, bыlы i bukọfki, bыlы cŭopki
bukreta ž., Ov kytica
bula ž., Ov hrča, navretá opuchlina na hlave po prudkom udretí
buľba ž., Ov dohán
bŭocọň m., zool., Mú, Ov bocian biely (Ciconia alba)
bŭocыč še Ov poloha hlavy (jeden roh nastrčený na protivníka), ktorú zaujímala krava, resp. býk, keď sa išli klať: krŭova še bŭocы Ov
bŭodže Ov krava kole
bŭojiskọ s., Ov, Mú, Ol, Z humno, holohumnica, časť stodoly, kde sa mlátilo cepami. Niekedy sa táto miestnosť využívala aj na lokálne zábavy alebo svatby: la muzыka f bŭojisku Mú; mы zatancovalы, aľe tŭo ňebыlo tak f saľe, ba f bŭojisku. Mú; Svadbы še rŭobilы tagisto v izbje, v žimje a v ľeče v bŭojisku
bŭojsa (bojsa) spoj., Ol aby nie, lebo, hádam, vari
bŭorọfka (bŭorọfki) ž., bot., Ov, Ol, Mú brusnica čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus L.): sla jeg na maľinы, na bŭorọfki  
bŭorovňik (bŭorọvňik Ov) m., bot., Mú, Ov kríček na ktorom rastú čučoriedky
bŭorsug (bŭorsuk Mú) m., zool., Ov, Z jazvec (Males toxus): bŭorsuco maš Ov
bŭorыtač Z, Ol 1. veľa piť (o alkohole); každý deň byť napitý 2. veľmi silno pršať: bŭorыtalọ Z
bŭosu prísl., Mú, Ov na boso: xŭodžiľi me bŭosu Ov 
bŭoze držыfkŭo s., bot., 1. Ov Palina božie drievko (Artemisia abrotanum L.): bŭoze držыfkŭo je jakŭo perašin Ol
bŭoze narodzыňe pozri boze narodzeňe
bŭozeňik m., Mú človek, ktorý plnil v dedine úlohu hlásnika; boženík
bup (bọp Ov) m., bot., Mú bôb: jak daco še uvaržilo, krupы, ľebo grŭoxu, ľebo bŭobu
burgiňa ž., bot., Mú, Ov, Z, Ol kŕmna repa
buro príd., Ov šedo-hnedá: buro kŭotka Ov
bursovač Z rámusiť, robiť hluk
buržana ž., bot., Ol rastlina podobná žindave európskej alebo valeriáne lekárskej
bždžič 1. Ov púšťať vetry, smradiť: džadek pjerdnol, bapka bždžala, xalupka še pŭovoľala (detská riekanka) Ov 2. Ol, Z vykašľať sa na niečo: vыbždži še na tọ Ol
bždžine (používa sa akuzatívny tvar, nominatív sa nevyskytuje) ž., expr., Ov, Z, Ol, Mú hlúposť, nič, výmysel: aľe bždžine Ov 
bždžiňok m., bot., Ov, Z baza červená ►bždžiňok cornы baza čierna (Sambucus nigra L.)
bыcosek (bicosek Ol) m., Ov býček, samec kravy po uliahnutí
bыdľe s., Ol jeden kus dobytka; väčšinou sa vyskytuje plurálový tvar bыdľыnta: tata sel dač vokostovač vsыtkemu temu statku, bыdľыntom Ol
bыdľыnta pozri bыdľe

bыdži Ov veď, veďže, nože: bыdži ňetoroj Ov

 

© k a r o l   g o č a l