..Obec Mútne..
Chotár obce Mútne susedí na východe s katastrálnym územím goralskej obce Oravské Veselé, na juhovýchode s obcou Beňadovo (obyvatelia používajú oravský dialekt) a na juhozápade s administratívnym územím goralskej obce Novoť.
..Stručná charakteristika nárečia Oravského Veselého a Mútneho..
V porovnaní s ostatnými troma goralskými nárečiami, ktoré sme si vybrali ako predmet našej práce (nárečie obce Mútne, Oravskej Lesnej a Zákamenného), dialekt Oravského Veselého je najviac podobný s nárečím Mútneho. Veľkú účasť na tejto skutočnosti (veľká podobnosť nárečí vo všetkých jazykových rovinách) má iste geografická poloha, keďže Mútne a Veselé sú od seba vzdialené iba päť kilometrov a chotárnymi susedmi sú zväčša obce s goralsky hovoriacim obyvateľstvom. Keď sa rozprávajú dvaja príslušníci strednej generácie (jeden je Mútňan, druhý Oravskoveselčan), je veľmi ťažké zistiť, ktorý je odkiaľ. Toto neplatí o autochtónoch Oravskej Lesnej, ktorí sú z hľadiska rečového prejavu rýchlo rozpoznateľní (nárečie Oravskej Lesnej je silne poslovenčené, na ústupe sú už aj niektoré typické goralské prvky v dialekte Lesnej).
Medzi hlavné črty dialektu Oravského Veselého a Mútneho patrí fonéma ọ, ktorá je staropoľskou striednicou. Táto fonéma sa zachováva veľmi dôsledne. Zúžené ọ sa vyslovuje v lexémach: vọzыk, rọvnы, ľọňik, teľovnọ a pod.
Ďalším typickým hláskovým prvkom veselského a mútňanského dialektu (ďalej, pre túto časť len goralských nárečí) je fonéma ы, ktorá sa vyskytuje po tvrdých i mäkkých spoluhláskach, napr.: sыčkŭo, bыcosek, mjыntka, zыvŭot a pod. Fonéma ы veľmi dobre odoláva vonkajšiemu vplyvu slovenských (oravských) nárečí. Táto skutočnosť je podmienená faktom, že pre spoluhláskový systém goralských dialektov je typická párová mäkkosť spoluhláskových foném.
Tretím najvýraznejším rysom vokalického systému goralských nárečí je labializované ŭo, ktoré sa artikuluje v slovách ako: kŭostыfol, mŭogľi, bŭojiskŭo, vŭosep a pod.
V goralských nárečiach Oravského Veselého a Mútneho sa dôsledne zachováva praslovanský stav vo výslovnosti fonémy „g“ (miesto h) v prípadoch: gvjozdы, gыnš, gorcki, jegŭo a pod. V niekoľkých prípadoch sme zaregistrovali vo výslovnosti aj fonému „h“, a to vŭoha (citoslovce pre zastavenie koňa), hodňe, horžec (ale gŭorški), hubы, haľda a pod. V nárečí Mútneho (u predstaviteľov staršej generácie) sa zriedka vyskytujú tvary: hľыp oproti xľыp, hlŭop oproti xlŭop, hrobok oproti xrobok a pod.
Jednou z najtypickejších čŕt goralských nárečí je mazurenie, ktoré sa dôsledne zachováva aj v nárečí Veselého a Mútneho. Mazurenie sa prejavuje realizáciou c a s namiesto hlások „č“ a „š“ (cuč, cыstы, sыrŭoki, sыtkŭo a pod.) a namiesto „ž“ goralskí autochtóni vyslovia z (zuč, zыč, zыvы, zolondek a pod.).
Ďalšie zmeny súvisiace so sykavkami, ktoré prebiehajú v nárečí Oravského Veselého a Mútneho sú: hlásky „z“ a „s“ sa vyslovujú ako ž a š (žvjыrš, žыnč, šľiski, šanŭo, šmjoč še a pod.). Hlásky „ď“ a „ť“ sa v goralskom dialekte Oravského Veselého a Mútneho asibilovali a realizujú sa ako dž (aj dz) a č (džešik, džura, džeči, narŭodzыňe, čapkač, mŭocыč, čыnski a pod.).
Stav slabičného „r“, „l“ a frikatívneho „ř“ (v nárečí Veselého a Mútneho) je rovnaký ako v nárečí Oravskej Lesnej (porov. kapitolu 3.1.1 tejto práce).
V morfologickom systéme dialektu Veselého a Mútneho upozorňujeme iba na javy, ktoré sú odlišné od nárečia Oravskej Lesnej. Činíme tak kvôli zostručneniu tejto časti práce, pretože nárečové charakteristiky sú takisto aj v monografiách opisovaných obcí (pozri zoznam bibliografických odkazov v tejto práci) alebo v diplomových prácach, ktoré stručne predstavujeme v druhej kapitole tejto práce. Pokladáme za neúčelové viackrát opisovať rovnaké znaky. Predmetom tejto časti predkladanej práce je poukázanie na rozdiely medzi vybranými nárečiami.
V nárečiach Oravského Veselého a Mútneho sa dôsledne uplatňujú tvary s osobnou príponou –e v nominatíve singuláru (pršide, vыjde, napise a pod.), oproti prenikajúcim lesnianskym tvarom s koncovkou –em. Tvary tretej osoby množného čísla prítomného času majú vo Veselom a Mútnom vždy koncovku –o/–jo (pijo, špjыvajo, kršico a pod.), oproti tendenčnému lesnianskemu –om/-jom. Sloveso byť sa časuje ako: jo jek, tы ješ, vọn je, mы me (stretneme sa aj s tvarom mы zme), vы šče, vọňi so.
Nárečie Lesnej oproti nárečiam Veselého, Mútneho či Zákamenného má najviacej odlišností na lexikálnej rovine. Lesňanské nárečie má veľa slov prebratých zo spisovného jazyka, ktoré sú iba „pogoralštené“, teda prevzali goralskú hláskovú podobu, napr.: porač (Ol) oproti pruč (Ov, Mú, Z); jazvjec (Ol) oproti bŭorsuk (Ov, Mú, Z); jabelko (Ol) oproti japkŭo (Ov, Mú, Z); esce (Ol) oproti jesce (Ov, Mú, Z) a pod.
© k a r o l g o č a l
Obec Oravské Veselé vznikla v roku 1629, Mútne vzniklo roku 1647. Obe boli založené na základe valaského zakladacieho práva –
ius valachale, tak ako väčšina obcí z okolia v 17. storočí. Pôvodne tu (na územi Veselého a Mútneho) vznikali len salaše a koliby pre pastierov pasúcich stáda oviec a dobytka. Valasi, ktorí začali osídľovať toto územie niesli so sebou nárečové prvky, ktoré poukazujú na ukrajinské, poľské, rumunské, ba i maďarské etnikum. Sú to tzv. karpatizmy, ktorých je v nárečí Oravského Veselého a Mútneho dosť. O histórii Oravského Veselého sa podrobnejšie dočítame v monografii
[1] alebo aj v iných prácach
[2]. Podrobnejšie o histórii obce Mútne sa dočítame v monografii
[3].
[1] Huba, P. 1998. Oravské Veselé. Vlastivedná monografia. Dolný Kubín: Peter Huba, 1998. 164 s. ISBN 80-88803-10-1.
[2] Gočal, K. 2004. Goralské nárečie obce Oravské Veselé. Charakteristika fonologickej roviny a selektívny slovník. [Diplomová práca]. Ružomberok: FF KU, 2004. 69 s.
Grígeľ, M. 2004. Goralské nárečie – slovník. Námestovo: ICN, 2004, 460 s. ISBN 80-968913-0-8.
[3] Huba, P. 1997. Mutné. Dolný Kubín: Peter Huba, 1997. 157 s. ISBN 80-88803-08-X.