goralské nárečie

Gorali (niekedy horali, gor. gurali) sú etnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.

Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím, ktoré sa považuje za dialekt poľského pôvodu, avšak v procese intenzívnych a dlhodobých (slovensko-poľských) jazykových kontaktov sa na satršiu vrstvu zahrňujúcu geneticky poľské zmeny navrstvila mladšia vrstva zmien, ktorá goralské dialekty istým spôsobom (fonologicky, morfologicky aj lexikálne) vzdialila od poľských dialektov a zároveň ich priblížila k slovenským nárečiam (resp. k iným). Goralské nárečie na Orave si zachovalo najviac pôvodných petrefaktov (hláskoslovných, morfologický, lexikálnych, tvaroslovných) v porovnaní so spišskými či kysuckými goralskými nárečiami alebo s dialektmi enkláv.

Všeobecne rozlišujeme tieto podskupiny:

sliezski Gorali (poľsky Śląsk, Śląski górale) - POL, CZE
žywiecki Gorali (poľsky Żywiec, Żywczaki, górale żywieccy) - POL
kysuckí (čadčianski) Gorali - SVK (aj enklávy v severnejšom Poľsku), enklávy v Rumunsku (pri Ukrajine)
babohorskí Gorali (poľsky Babia Góra, babiogórcy górale)- POL
oravskí Gorali - SVK, POL (severná Orava)
podhalianski Gorali (poľsky Podhale, górale podhalańscy) - POL
sanckí Gorali (poľsky Nowy Sącz - Sądeccy górale) - POL
zagórzanskí Gorali (poľsky Zagórzanie)- POL
pieninskí Gorali (poľsky górale pienińscy)- POL
spišskí Gorali - SVK, POL (severný Spiš, vrátane Zamaguria)
slovenské enklávy:
- na Liptove: obce Malé Borové, Veľké Borové, Huty, Liptovská Lúžna, Liptovská Teplička, Pohorelá, Lom nad Rimavicou

Na týchto stránkach sa chceme zatiaľ venovať iba oravským goralom na Slovensku, resp. oravským goralským nárečiam (zatiaľ sme čiastočne spracovali nárečie Oravského Veselého, Mútneho, Oravskej Lesnej a Zákamenného Klina). Za goralské obce slovenskej časti Oravy považujeme:

Oravské Veselé
Mútne
Novoť
Oravská Polhora
Rabča
Rabčice
Sihelné
Oravská Lesná
Zákamenné (Klin)
Suchá Hora
Hladovka

Komentáre

Prehľad komentárov

Re: do SLOVNÍKa goralskej botanickej nomenklatúry

forbasy,23. 9. 2015 16:54

Aj vo forbasoch su gorali sice ja neviem po goralsky ale velmi sa chcem naucit

Odpovedať

Re: do SLOVNÍKa goralskej botanickej nomenklatúry

karol gočal,23. 8. 2016 11:54

czesc marcin,
Interesują pana góralskiej gwary i profesjonalnie? skąd pochodzi pan?

Odpovedať

Re: Re: do SLOVNÍKa goralskej botanickej nomenklatúry

Marcin,12. 11. 2016 15:12

Interesuję się między innymi gwarą góralską, ale ...nieprofesjonalnie.
Staram się pomóc w podobnych tematach, jeżeli widzę, że mogę.
Mieszkam w Zakopanem.

Odpovedať

Vianoce na Orave

Viktoria,23. 8. 2016 11:00

Ahojte! Robím referát o goralských Vianociach na Orave, mohol by mi prosím vás niekto napísať, aké máte tradície, aké sú vaše zvyky? Ako ich oslavujete? Veľmi ma to zaujíma. Ďakujem

Odpovedať

Re: Vianoce na Orave

karol gočal,23. 8. 2016 11:55

Viktória, to je dosť obšírna téma. Skoro v každej monografii sa uvádza niečo aj o zvykoch počas sviatkov. Skúste popozerať. Ak by ste nič nenašli, niečo vám viem odfotiť.

Odpovedať